Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov? Ako na to?

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba „BSM“) je proces, ktorý sa týka vyporiadania majetku, ktorý je v spoločnom vlastníctve manželov bez rozdielu toho, kto je jeho formálnym vlastníkom. V BSM je všetko, čo môže osoba vlastniť a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM tak patrí napríklad:

• hnuteľné veci;
• nehnuteľné veci;
• obchodná spoločnosť;
• príjmy;
• úspory, cenné papiere;
• záväzky;
• plnenie z poistnej zmluvy za predpokladu, že toto plnenie bolo uskutočnené v prospech akéhokoľvek z manželov;
• ďalšie.

Samozrejme, ako pri väčšine vecí súvisiacich s právom, aj tu existujú zákonné výnimky. Do BSM nepatria vecí získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do BSM tiež nepatrí bolestné alebo náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov, ako aj veci, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve štátu a nemôžu byť ani predmetom súkromného vlastníctva.

Ak Vám teda boli darované veci napr. od rodičov počas trvania manželstva, tieto nespadajú do BSM a v prípade vyporiadania BSM v budúcnosti, darovaná vec nebude predmetom konania. Rovnako platí ak ste veci zdedili počas trvania manželstva, tieto veci nepatria do BSM taktiež a teda nebudú predmetom vyporiadania. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj tzv. transformáciu majetku, čo v praxi znamená, že aj v prípade predaja veci, ktorá nespadá do BSM a následná kúpa inej veci, a to všetko počas trvania manželstva, tak táto novonadobudnutá vec nespadá do BSM, nakoľko došlo iba k zmene veci vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Pozor však pri kúpe novej veci. Ak sa použijú aj prostriedky patriace do BSM, celá novonadobudnutá vec už patrí do BSM.

BSM zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva alebo, za istých okolností, aj počas trvania manželstva na základe súdneho rozhodnutia. Súd na návrh jedného z manželov zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Predmetný návrh však môže podať len ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Taktiež platí, že zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť.

Po zrušení BSM je potrebné BSM vyporiadať. To je možné uskutočniť tromi spôsobmi, a to dohodou, na základe súdneho rozhodnutia alebo z titulu zákonného predpokladu o vyporiadaní BSM uplynutím lehoty.

Vyporiadanie BSM dohodou manželov zákon odôvodnene uvádza na prvom mieste. Zákon manželom dáva prostredníctvom dohody možnosť rešpektovať svoje osobné záujmy, ekonomické potreby a rovnako tak aj individuálne vzťahy k určitým veciam. Dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vzťahuje na majetok, ktorý bol podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý ako patriaci obom jestvoval v čase zániku daného spoluvlastníctva.

Dohoda o vyporiadaní manželov pri nehnuteľných veciach musí byť výlučne v písomnej forme a jej účinnosť je spojená s vkladom do príslušného katastra nehnuteľností. Z dôvodu právnej istoty, aby v budúcnosti nedochádzalo k sporom a pochybnostiam, čo sa považovalo za predmet dohody o vyporiadaní BSM, odporúča sa uzavretie dohody písomným spôsobom.

V poradí druhým spôsobom na vyporiadanie BSM, ak uzavretie dohody nie je možné, sa rozumie vyporiadanie BSM súdnou cestou. Tento spôsob je v poradí druhým spomedzi spôsobov, ktorými možno vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pri vyporiadaní BSM súdnou cestou sa vychádza z § 150 Občianskeho zákonníka, pričom základným východiskom je rešpektovanie zásady rovnosti podielov.

V rámci vyporiadania BSM sa vychádza z ceny, ktorou disponujú veci v nevyporiadanom BSM v čase kedy súd rozhoduje o vyporiadaní. Za predmet vyporiadania sú považované aj nehnuteľné veci, pri ktorých sa súdy riadia znaleckými posudkami, ktoré boli vyhotovené na základe cenových predpisov. Rovnako sa spravidla postupuje aj v prípade podnikov, obchodných spoločností alebo obchodných podielov.

V praxi nie je vylúčená situácia, kedy je po zrušení BSM sporné, či niektorá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) do neho patrí. V takom prípade musí súd, v rámci predbežnej otázky, v konaní o vyporiadaní BSM o danej veci rozhodnúť. Podľa rozhodnutia o predbežnej otázke bude súd zohľadňovať hodnotu veci pri vydaní meritórneho rozhodnutia.

Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že vyporiadanie BSM súdnou cestou nie je zrovna lacná záležitosť. V zmysle zákona o súdnych poplatkoch je v konaní o vyporiadaní BSM základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, pričom ak sa konanie skončilo rozsudkom, každý z účastníkov konania uhrádza súdny poplatok vo výške 3 % z hodnoty vecí a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom tak 1 %, najviac však 16 596,50 EUR.

V rámci advokátskej kancelárie sa úspešne zaoberáme komplexným právnym poradenstvom v oblasti vyporiadania BSM. Ak máte záujem o naše zastupovanie, neváhajte nás kontaktovať.