Vrátenie daru pre hrubé porušenie dobrých mravov – realita vs. mýty

Úvod

Právo na vrátenie daru predstavuje výnimočný inštitút, ktorý narúša zásadu nezvratnosti darovania. Slovenský právny poriadok ho umožňuje uplatniť podľa § 630 Občianskeho zákonníka, ak sa obdarovaný správa voči darcovi alebo jeho blízkym spôsobom, ktorý možno označiť za „hrubé porušenie dobrých mravov“.

Napriek zdanlivej jednoznačnosti zákonného textu, v praxi ide o jeden z najsubjektívnejšie posudzovaných dôvodov, a s tým súvisiace mylné predstavy – ako zo strany darcov, tak aj obdarovaných – sú časté. Tento článok si kladie za cieľ oddeliť realitu od mýtov, a zároveň predstaviť konkrétne praktické postrehy z advokátskej praxe.

I. Právna úprava a jej výklad

Zákonná úprava v § 630 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy.“

Táto formula ponecháva značný priestor pre výklad. Pojem „hrubé porušenie dobrých mravov“ nie je právne definovaný, preto sa jeho výklad ponecháva na aplikačnú prax a judikatúru. Všeobecne platí, že musí ísť o správanie, ktoré je z hľadiska spoločenských noriem a etiky neprijateľné, hrubo neúctivé alebo urážlivé voči darcovi. Nepostačuje teda „bežný konflikt“, nezagratulovanie k narodeninám či výročiu alebo neochota udržiavať kontakt, či nesúhlas s rozhodnutiami darcu.

II. Mýty a nesprávne predstavy v praxi

Medzi najčastejšie mýty patrí:

1. „Keď mi obdarovaný prestane volať, môžem dar žiadať späť.“

– Nie. Odmeraný alebo chladný vzťah nestačí. Je nutné preukázať hrubú neúctu, ponižovanie, urážanie alebo vážne narušenie spoločenských pravidiel.

2. „Ak sa obdarovaný dostal do exekúcie alebo nemá peniaze, môžem si dar vziať späť.“

– Nie. Majetkový stav obdarovaného nehrá úlohu. Iba jeho správanie voči darcovi je relevantné.

3. „Ak sa obdarovaný súdi so mnou, môžem to použiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.“

– Nie. Uplatňovanie práva na súde, ak nie je zneužívajúce alebo neprimerané, nie je samo o sebe porušením dobrých mravov.

III. Rozporuplné situácie v praxi – prípadová štúdia

1. V jednom z aktuálnych sporov naša advokátska kancelária v Bratislave zastupuje žalobkyňu, ktorá v minulosti darovala svoj dom svojmu synovi a neveste, pričom jej na tomto dome bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania. Roky po darovaní jej však bolo znemožnené do domu vstupovať, bola vystavená psychickému nátlaku a izolácii. Obdarovaní vymenili zámok a odmietli jej vydať nové kľúče, pričom jej výkon vecného bremena bol obmedzený viac než rok.

2. Tento prípad ukazuje dôležitý rozdiel medzi zlým vzťahom a hrubým porušením dobrých mravov. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 5Co/66/2023 potvrdil, že už len samotné znemožnenie výkonu vecného bremena zakladá hrubé porušenie dobrých mravov. V kombinácii s ďalšími faktormi (izolácia, znevažovanie, nezáujem) to môže byť dostatočným dôvodom na úspech v konaní.

IV. Princíp vzájomnosti v súvislosti s vrátením daru

Pri posudzovaní otázky, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany obdarovaného, súdy zohľadňujú aj tzv. princíp vzájomnosti správania strán. Tento princíp v praxi znamená, že správanie darcu voči obdarovanému môže mať reflexívny vplyv na správanie obdarovaného – teda že obdarovaný konal určitým spôsobom v reakcii na konanie darcu. Súd preto v rámci hodnotenia dôvodnosti návrhu na vrátenie daru skúma, či správanie obdarovaného nebolo vyvolané, provokované alebo inak podmienené správaním samotného darcu.

Takéto tvrdenie však nie je automatickou obranou obdarovaného. Obdarovaný musí preukázať, že jeho konanie nebolo svojvoľné alebo nevďačné, ale išlo o primeranú reakciu na predchádzajúce konanie darcu, ktoré by bolo objektívne spôsobilé vyvolať takúto odpoveď. Súdy však zdôrazňujú, že ani napäté rodinné vzťahy či slovné výmeny neoprávňujú obdarovaného k porušeniu základných morálnych zásad, ako je rešpekt, starostlivosť či zachovanie prístupu k nehnuteľnosti, ak bola darovaná s doživotným vecným bremenom.

Z judikatúry vyplýva, že princíp vzájomnosti nie je ospravedlnením konania, ktoré je samo osebe spoločensky neakceptovateľné. Ak teda obdarovaný tvrdí, že konal „len ako reakciu“, musí takýto protiargument podložiť konkrétnymi dôkazmi a súd musí zvážiť, či takéto konanie napriek tomu neprekračovalo mieru únosnosti v bežných rodinných vzťahoch.

V. Dôkazná núdza darcu a význam prípravy sporu

Jedným z najčastejších problémov v sporoch o vrátenie daru býva dôkazná núdza darcu. Tieto spory majú totiž silne subjektívny základ – ide o hodnotenie správania a jeho súladu s dobrými mravmi. Darca sa často ocitá v pozícii, keď nesie dôkazné bremeno, že konanie obdarovaného bolo natoľko spoločensky neakceptovateľné, že odôvodňuje spätné vrátenie daru.

Tu zohráva obrovskú úlohu kvalitná príprava sporu. Treba si uvedomiť, že rozhodovanie o "hrubom porušení dobrých mravov" nie je mechanická aplikácia práva – je to hodnotový úsudok súdu, ovplyvnený empatiou, dojmom z výpovedí svedkov a celkovou rétorikou prípadu.

Preto je kľúčové:

• dôsledne zdokumentovať všetky okolnosti po darovaní a najmä po zaslaní výzvy na vrátenie daru,

• využiť výpovede dôveryhodných svedkov (napr. susedov, rodinných známych, zdravotného personálu),

• použiť listinné dôkazy (napr. listy, sms správy, fotografie, oznámenia polícii, výpovede z trestného konania).

VI Odporúčanie ako napísať výzvu na vrátenie daru

1. Označenie účastníkov

• Darca (ten, kto daroval majetok a žiada jeho vrátenie): meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia;

• Obdarovaný: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia.

2. Označenie právneho úkonu

• Dátum a forma uzavretia darovacej zmluvy (napr. písomná zmluva zo dňa 12.5.2024);

• Predmet daru (napr. nehnuteľnosť, byt, pozemok, hnuteľná vec);

• Prípadné špecifiká – ak bol dar viazaný na zriadenie vecného bremena, výslovné účely daru atď.

3. Opis konania obdarovaného

• Detailné, ale stručné uvedenie skutkového stavu (čo, kedy, ako sa stalo);

• Musí ísť o správanie, ktoré zakladá hrubé porušenie dobrých mravov:

• napr. ponižovanie, izolovanie, fyzické alebo psychické týranie, odmietnutie kontaktu, znemožnenie výkonu vecného bremena;
• treba popísať konkrétne činy a nie pocity.

4. Právna argumentácia

• Výslovný odkaz na § 630 OZ;

• Vysvetlenie, prečo správanie obdarovaného napĺňa túto definíciu.

5. Výzva na dobrovoľné vrátenie daru

• Žiadosť o vrátenie konkrétneho daru (napr. „Vyzývam Vás, aby ste do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy dobrovoľne vrátili predmet daru – nehnuteľnosť...“);

• Upozornenie, že v prípade nevyhovenia bude podaná žaloba.

VII. Judikatúra

V zmysle rozhodnutia NS SR vydaného dňa 25.09.2024 pod sp. zn. 8Cdo/76/2023: „Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.“

Významným rozhodnutím v tejto oblasti je napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/66/2023, kde súd rozhodol, že odopretie vstupu darcovi do nehnuteľnosti, v ktorej má zriadené právo doživotného užívania, a neumožnenie výkonu tohto práva, predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, a to aj v prípade, že darca nie je úplne bez prostriedkov a môže bývať inde. Rozhodujúca bola úmyselnosť, systematickosť konania obdarovaných a prakticky ponižujúci spôsob, akým bol darca nútený svoju situáciu riešiť.

VIII. Časté mýty a nesprávne predstavy II

Mýtus 1: „Keď niekto daruje nehnuteľnosť a zriadi si k nej vecné bremeno, už do nej nemá čo chcieť vstúpiť.“

Realita: Ak je zriadené vecné bremeno, ide o zákonné právo, ktoré sa musí rešpektovať. Porušenie tohto práva môže predstavovať hrubé porušenie dobrých mravov.

Mýtus 2: „Nemožno dar vrátiť len preto, že sa zhoršili vzťahy.“

Realita: Nie vždy. Samotné zhoršenie vzťahov nestačí, ale ak je však sprevádzané napríklad sústavným konaním alebo hrubým ponižovaním, vylúčením z bývania či zneužitím dôvery, môže to postačovať.

Mýtus 3: „Darovanie je definitívne a nemožno ho vziať späť.“

Realita: Zákon § 630 OZ výslovne počíta s možnosťou vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

IX. Záver: Vrátenie daru – nie je to len o morálke, ale aj o dôkazoch

Vrátenie daru pre hrubé porušenie dobrých mravov je právny inštitút, ktorý balansuje na tenkej hranici medzi etikou, spravodlivosťou a právnou istotou. Je to výnimočný zásah do princípu nezvratnosti právnych úkonov, a preto si vyžaduje jasné a presvedčivé dôkazy o tom, že obdarovaný svojim správaním prekročil hranicu slušnosti, lojality a prirodzenej úcty k darcovi.

Kľúčové pre úspech žaloby o vrátenie daru je:

• starostlivá procesná príprava,

• získanie výpovedí dôveryhodných svedkov,

• zhromaždenie listinných dôkazov a korešpondencie,

• preukázanie dĺžky, intenzity a systematickosti konania preukazujúceho hrubého porušenia dobrých mravov.

Vo väčšine prípadov totiž neexistuje „jeden dôkaz“, ktorý by rozhodoval spor. Ide o mozaiku dôkazov, ktoré vytvoria u sudcu presvedčenie, že darca sa stal obeťou konania, ktoré si zaslúži právnu ochranu.

X. Odporúčania

• Neuzatvárajte darovaciu zmluvu bez právneho poradenstva – najmä ak ide o celý majetok alebo bývanie.

• Pri konfliktoch priebežne archivujte komunikáciu, zápisy, listy, sms a svedectvá – môžu byť rozhodujúce.

• Pri písaní žaloby sa sústreďte na konkrétne činy, nie emócie.

Ak sa nachádzate v postavení darcu a domnievate sa, že sa voči Vám obdarovaný dopúšťa hrubého alebo sústavného porušenia dobrých mravov alebo naopak, ste v postavení obdarovaného, ktorý má potrebu sa brániť, neváhajte nás osloviť.