Dedičské právo na Slovensku: Čo by ste mali vedieť skôr, ako bude neskoro

Dedičské právo je oblasť, ktorá sa síce môže javiť ako vzdialená, ale skôr či neskôr sa týka nás všetkých. Smrť blízkej osoby so sebou prináša nielen smútok, ale často aj otázky o tom, čo sa stane s jej majetkom. Kto dedí? Ako sa dedí? Môžem sa dedičstva vzdať? Čo ak existuje závet alebo darovacia zmluva?

Ako advokátska kancelária PATÁČ & PARTNERS sa s takýmito otázkami stretávame denne – a vieme, že práve v čase straty je najdôležitejšie mať vedľa seba odborníka, ktorý vám pomôže ochrániť vaše práva, udržať si pokoj a vyhnúť sa konfliktom v rodine.

Kedy nastupuje dedičské konanie

Dedičské konanie sa začína po smrti poručiteľa (osoby, ktorá zomrela a zanechala majetok). V Slovenskej republike ho nezačínajú dedičia, ale automaticky súd na návrh matriky. Súd následne poverí notára ako súdneho komisára, ktorý konanie vedie.

Cieľom konania je:

• zistiť, či zanechal poručiteľ závet alebo inú formu poslednej vôle,
• zistiť, kto sú jeho dedičia,
• určiť rozsah majetku a dlhov,
• rozhodnúť, kto a čo nadobudne do dedičstva.

1. Základné formy dedenia: zákon verzus závet

Slovenský právny poriadok upravuje dedenie v Občianskom zákonníku (najmä v § 460 a nasl.). Pozná dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. V praxi sa veľmi často stretávame s kombináciou oboch foriem, keďže závet nemusí pokrývať celý majetok poručiteľa.

Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona sa uplatní vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva. Práva dedičov sa v tomto prípade odvodzujú od ich zákonom určeného postavenia v dedičských skupinách. Dôležité je vedieť, že:

• Prvá dedičská skupina: Dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovným dielom. Ak niektoré z detí zomrelo pred poručiteľom, dedia jeho potomkovia (vnuci poručiteľa) podľa pravidiel zastúpenia.
• Druhá dedičská skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel, rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.. Manžel však vždy dedí minimálne polovicu.
• Tretia dedičská skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
• Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Tieto skupiny sú aplikované postupne – nižšia skupina dedí len vtedy, ak v tej vyššej niet žiadnych dedičov.

Dedenie zo závetu

Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Slovenský právny poriadok pozná viacero foriem závetu:

• Vlastnoručný závet (napísaný vlastnou rukou poručiteľa a podpísaný poručiteľom),
• Závet napísaný inou osobou (ktorý však musí byť podpísaný poručiteľom a podpísaný pred dvomi svedkami),
• Závet vo forme notárskej zápisnice, ktorý je najbezpečnejšou formou pre jeho registráciu v Notárskom centrálnom registri.

Dôležité: Závet musí byť jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňať formálne požiadavky. Ak sú viaceré závetné listiny, použije sa ten najnovší, pokiaľ nie je niektorý z nich neplatný. Problémy v praxi spôsobuje najmä laická úprava závetov bez odbornej pomoci – nezriedka sa stáva, že závet je čiastočne alebo úplne neplatný.

2. Neopomenuteľní dedičia a inštitút vydedenia

Neopomenuteľní dedičia – spravidla ide o deti poručiteľa alebo ich potomkov (ak už deti nežijú) – sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný podiel je neodňateľné, pokiaľ poručiteľ nevydedil potomka zákonným spôsobom.

• Maloleté deti musia dostať toľko, koľko by dostali zo zákona.
• Plnoleté deti majú právo na polovicu zákonného podielu.

Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu – neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde. Zároveň platí, že opomenutie neopomenuteľného dediča nemusí byť zámerné.

Vydedenie

Poručiteľ môže neopomenuteľného dediča vydediť len v prípade, že nastane niektorý zo zákonných dôvodov uvedených v § 469a OZ:

1. v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
2. o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
3. bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
4. trvalo vedie neusporiadaný život.

Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod – je potrebné, aby bol reálne naplnený. Neplatné vydedenie môže byť predmetom súdneho sporu medzi dedičmi.

3. Dedičské konanie a úloha notára

Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Konanie sa začína automaticky po oznámení úmrtia matrikou a podaní úmrtného listu na príslušný súd.

Notár zisťuje:

• kto sú zákonní alebo závetní dedičia,
• aký je majetok a záväzky poručiteľa,
• či existuje závet alebo listina o vydedení,
• či dedičia dedičstvo prijímajú alebo odmietajú.

V priebehu konania môžu dedičia:

• uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorú notár následne schváli,
• namietať platnosť závetu alebo vydedenia,
• odmietnuť dedičstvo (písomne, do 1 mesiaca od poučenia).

Konanie sa končí vydaním osvedčenia o dedičstve alebo postúpením veci na súd (ak je medzi dedičmi spor).

4. Dedičstvo: majetok aj záväzky

Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Z toho vyplýva, že dedič neručí za dlhy nad rámec hodnoty dedičstva.

V praxi je nevyhnutné:

• presne zmapovať majetok a záväzky poručiteľa,
• zvážiť, či dedičstvo prijať alebo odmietnuť,
• neprevziať majetok bez právnej istoty (napr. predať vozidlo skôr, ako je vydané osvedčenie o dedičstve).

Osobitnú pozornosť si zaslúžia prípady, kde je dedičstvo tvorené najmä nehnuteľnosťami, starými pôžičkami, spoluvlastníckymi podielmi alebo podielmi v obchodných spoločnostiach. Tieto prípady bývajú komplikované a vyžadujú precízne právne posúdenie.

5. Praktické otázky z praxe

Dedenie nehnuteľností

Po ukončení konania je potrebné podať návrh na zápis do katastra. Ten podáva spravidla notár, prípadne dedič (alebo advokát v jeho mene), pričom priloží osvedčenie o dedičstve a geometrický plán (ak sa mení výmera parcely). V praxi preto často dochádza k tomu, že nehnuteľnosti zostávajú zapísané na poručiteľa ešte dlho po smrti.

Dedenie podielov v s.r.o.

Obchodný podiel je predmetom dedenia. Platí však, že spoločenská zmluva môže dedenie vylúčiť alebo podmieniť súhlasom valného zhromaždenia. Ak je podiel neprevoditeľný, môžu dediči získať len peňažné vyrovnanie.

Dedenie po bezdetných osobách

V praxi sú tieto prípady časté – ak niet závetu, dedí sa v širších príbuzenských radoch. Ak neexistuje žiadny zákonný dedič, pripadá majetok štátu ako odúmrť.

Dedičstvo a BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) zaniká smrťou jedného z manželov. Najprv sa vyporiada BSM – polovica majetku zostáva žijúcemu manželovi, druhá polovica prechádza do dedičstva.

Dedenie s problémami

Problémy vznikajú najmä pri:

• nesúlade medzi závetom a skutočným stavom majetku,
• neplatnosti závetu,
• nejasnom rozsahu dedičstva,
• nepriznaní dlhov,
• nezhodách medzi dedičmi.

6. Prevencia problémov: čo môžete urobiť už počas života

• Zvážte spísanie závetu, najmä ak máte neštandardné rodinné alebo majetkové pomery.
• Komunikujte so svojimi potomkami o svojich zámeroch – vyhnete sa prekvapeniam.
• Zvážte darovanie majetku za života – v niektorých prípadoch je to efektívnejšie ako dedenie.
• Neváhajte konzultovať závet s právnikom alebo notárom – predídete neplatnosti.

7. Časté otázky a mylné predstavy

• „Dá sa všetko vyriešiť darovacou zmluvou ešte za života?“

Často áno, ale môže to mať daňové, dedičské a niekedy aj etické dôsledky. Navyše, takéto prevody môžu byť napadnuté, ak boli urobené v tiesni alebo v rozpore s dobrými mravmi.

• „Nemáme závet, takže sa nás dedičstvo netýka.“

Zákon určuje dedičov automaticky. Dedičské konanie sa vedie vždy, ak poručiteľ zanechal nejaký majetok.

• „Odmietnem len dlhy, ale dom si nechám.“

Dedičstvo sa prijíma alebo odmieta ako celok, nie selektívne.

8. Reálny prípad z praxe: darovaný byt sa započítaval do dedičstva

V jednom z našich prípadov matka ešte za života darovala byt jednému z troch detí. Po jej smrti vznikol medzi súrodencami spor, pretože zvyšní dvaja dedičia požadovali, aby sa hodnota bytu započítala do dedičstva. Súd im dal za pravdu – dar počas života poručiteľa bol významný a zákon umožňuje takéto započítanie (koláciu). Aj preto je vhodné takéto kroky právne konzultovať vopred.

8. Záver

Dedičské právo sa netýka len majetku, ale aj medziľudských vzťahov. Ako advokátska kancelária PATÁČ & PARTNERS pravidelne pomáhame ľuďom, ktorí:

• chcú pripraviť závet alebo vydedenie tak, aby obstáli aj v súdnom spore,
• riešia súdne dedičské spory medzi príbuznými,
• potrebujú poradiť pri odmietnutí dedičstva alebo kolácii darov.

Potrebujete právne poradenstvo v dedičských otázkach?

Kontaktujte nás prostredníctvom formulára. Pomôžeme vám urobiť správne rozhodnutia – dnes, aby ste zajtra nemuseli riešiť krízy.